O-ny-x

... a tak ma napadá, či Vianoce sú ozaj časom oddychu, alebo tento prívlastok odniesla dnešná doba. Preplnené parkoviská, ulice, cesty, zvýšený tlak vodičov stojacich v kolónach, takto to včera vyzeralo v meste. Pohroma nastala v nemenovanom hypermarkete. Pri pokladniach sa zoskupilo enormné množstvo frflajúcich ľudí a začínalo to naberať na obrátkach. Lenže, nik z tých, čo čakali v rade na pokladňu a hromžili sa nevedel vžiť do kože pokladníčky. Tá osôbka v pokladni často sedí niekoľko hodín bez pohnutia, či možnosti si dať pauzu. A jej svet sa nezačína a nekončí pri bráne hypermarketu, v ktorom pracuje. Aj ona má svoju rodinu, svoju prácu doma, musí sa starať o tie isté veci, čo my nakupujúci, ba možno má toho ešte aj viac. A za mizernú mzdu si odnesie urážky, poníženie a strach o miesto.
Ako som tak pozeral na otváracie doby obch. domov, vlasy mi vstali do pozoru. Konkrétne otváracie hodiny na Silvestra... čo k tomu dodať? Keď matka rodiny príde domov na Silvestra okolo 19 a dá si večeru... v najhoršom prípade ju začne dokončievat, okolo polnoci je zrelá na postel a nový rok pre ňu stratí čaro.
My hromžiaci zákazníci si toto neuvedomujeme. My hýrime v silvestrovskej zábave, zatiaľ čo niekto unavený a zničený z dňa čaká na polnoc, aby aspon prvé minúty nového roku strávil so svojim blízkymi. Keby ľudia začali rozmýšľať a myslieť na iných ľudí a nie len na seba. V každom z nás sa skrýva určitá dávka sebectva, ale niektorí tým prekypujú.
Majitelia vo vidine ziskov a za neistých podmienok nútia pracovať ľudí bez ohľadu na všetky okolnosti. Nezabudnime na týchto ľudí a doprajme im tiež sviatky.
Šťastné a veselé...